Pandorina skrinka, otvoríš ju a niet cesty späť! Presne to sa mi stalo. Začala som sa strave ako takej venovať, keď bol môj Erni maličký a musela som riešiť problémy okolo silných emočných záchvatov, ktoré mal.
Zistila som, že hlavným problémom dnešnej stravy nie sú kalórie. Vlastne kalóriam nevenujem žiadnu pozornosť. Dokonca to nadmerné množstvo rafinovaného cukru, ktorý konzumujeme, nie je jediným problémom dneška (hoci je naozaj markantný).
Všetko so všetkým súvisí.
Dôležité je aj zloženie potravín v zmysle pomeru tukov, bielkovín, sacharidov, stopových prvkov a vitamínov. Nie menej dôležitá je kvalita potravín. Tým mám na mysli, aby obsahovali všetko, čo múdra príroda do nich prirodzene vložila (a my to z nich vo veľkom odoberáme postupmi ako rafinácia, sterilizácia, homogenizácia, pasterizácia, bielenie,…). A rovnako dôležité je, aby neobsahovali nič, čo dnešný Biznis s názvom jedlo do nich pridáva (cukor, stabilizátory, zahusťovadlá, farbivá, dochucovadlá…).
S kvalitou potravín úzko súvisí aj spôsob, akým sú vyrábané.
Teda to, ako je zelenina pestovaná a ako sú zvieratá chované. V tomto prípade opäť môžeme hovoriť o nadmernom používaní chemikálií, hnojív, liekov a technológií a nedostatočnom využívaní prirodzených látok a postupov, ktoré nám dáva príroda. Ovocie a zelenina sú produkované pomocou naozaj šialene veľkého množstva umelých hnojív, pesticídov, fungicídov, umelého osvetlenia a mnohých ďalších látok a postupov. Zvieratá sú chované bez prístupu k zelenej pastve, hmyzu a slnku. A aby prežili do doby porážky, ktorá je mimochodom robená veľmi stresujúcim spôsobom (čo rovnako ovplyvňuje výslednú kvalitu mäsa), sú dopované antibiotikami a hormónmi. Tejto téme sa budem podrobnejšie venovať v niektorom z budúcich článkov a akonáhle bude hotový, pridám sem na neho link.
V posledných rokoch som odpozorovala, že
bežne žijeme v obrovskom diskomforte,
na ktorý sme si zvykli a čo je horšie, považujeme tento stav za normálny. Moje pozorovanie súvisí najmä so zmenou stravy, ale aj celého životného štýlu, ktorý prebehol v mojej rodine. Pochopila som, že nepríjemný pocit plnosti a nadúvania spojený s problémami so spánkom a podráždenosťou, bolesti hlavy a aj depresie nie sú normálny stav, ktorý jednoducho vyriešim tabletkou. Hoci sú dnes vo veľkej miere za normálne považované. Ľudia často len skonštatujú: „ja proste mám hlučné trávenie“, alebo: „pravidelne mávam migrény“, či: „som nočný vták“ a vôbec si neuvedomujú, že
tento stav nie je prirodzený a dá sa zmeniť.
Sú to stavy, ktoré ešte aj dnes občas zažívam. Ale presne viem, prečo sa tieto veci so mnou dejú. Prichádzajú ku mne po tom, ako si „doprajem“.
Dokonca väčšinou dopredu viem, že sa tak budem cítiť, pretože sa chystám nedopriať si kvalitný spánok, narušiť celý môj cirkadiánny rytmus a „užiť si dobré jedlo a pitie“. Dopredu viem, že to nebude ani dobré jedlo a ani dobré pitie, ale akosi ešte stále sa mi nie vždy podarí odolať a nezúčastniť sa.
Nejde o to, že by som nemohla ísť na stretnutie s priateľmi, či rodinou a vyhnúť sa pochutinám, alkoholu a sladeným nápojom. Môžem, ale je to naozaj ťažké. Už som si zvykla na nechápavé pohľady, keď si objednávam čistú vodu, či harmančekový čaj, alebo mäsový vývar bez rezancov, či segedínsky guláš bez knedle… Ale občas príde chvíľka, keď sa mi niekde v podvedomí vynorí spomienka na ten pocit popíjať kofolu a chrumkať čipsy. Pravdupovediac, už v momente keď si dám prvé sústa zistím, že tá spomienka je dosť skreslená a ani mi to až tak nechutí, ale z nejakého zvláštneho dôvodu to dopijem a „dožeriem“ a potom sa už pripravujem na tú ťažkú noc, ktorá ma čaká.
Inou príčinou porušenia nášho stravovania je návšteva rodiny, známych, či reštaurácie. Musím poznamenať, že naši najbližší sa naozaj veľmi snažia nám vyhovieť. Dokonca si myslím, že veľa vecí, o ktorých som im rozprávala zvážili, ocenili a zaviedli aj vo svojich kuchyniach a aj oni vidia zmeny, ktoré to prinieslo.
Väčším problémom sú reštaurácie. Pamätám si, aký to býval nádherný pocit ísť do reštaurácie, vychutnať si jedlo a pitie bez toho, aby som ho pripravovala. Väčšinu reštaurácií sme považovala za fantastické a ani sme si nevedeli vybrať, kam sa pôjdeme najesť. Musím sa priznať, že ani dnes si nevieme vybrať. Bohužiaľ nie preto, že by nám všade chutilo a možností bolo veľa. Dnes, keď chceme využiť gastronomické služby, máme obrovský problém nájsť zariadenie, ktoré ponúka kvalitnú a vyváženu stravu v adekvátnych porciách. Tým som sa opäť vrátila k Pandore a jej skrinke, pretože, pravdepodobne už nikdy nebudú reštaurácie pre mňa to, čo boli kedysi. Nie je to tak, že je nemožné nájsť nám vyhovujúci podnik, ale je ich málo a väčšinou sú úzko špecializované.
Takže som skrinku otvorila a zistila som, čo všetko môžu spôsobiť nevhodné potraviny a aj v čom všetkom nám môžu iné pomôcť.
Pre mňa už nie je cesty späť a sú veci, ktoré už do úst nikdy nedám. O to viac ma bolí, keď vidím ako to jedia moje deti. No nemôžem urobiť nič viac, ako sa pokúsiť dať im iné stravovacie návyky ako tie, ktoré sú dnes považované za normálne.
Nepovažujem sa v žiadnom prípade za odborníčku. Niečo som si prečítala, niečo vypočula, čo-to vyskúšala. Na niečo som prišla sama a niečo som odpozorovala.
No napriek tomu všetkému považujem zmeny, ktorými sme v našej rodine za posledné roky prešli za jedny z najlepších krokov v našom živote.
