Asi ako väčšina žien milujem kvety! Akékoľvek. Moja mamka ma už od puberty pravidelne obdarúva na moje sviatky kvetmi. Väčšinou kvetmi kupovanými. Poslednú dobu sú to rezané kvety z obchodných reťazcov a pred tým, ako sa v bežných obchodoch rezané kvety objavili, to boli kvety z veľkoskladov, doma zviazané do kytíc. Tak, či onak, v globálnom merítku sú to kvety veľmi neekologické, pestované v obrovských skleníkoch a prenášané na veľké vzdialenosti. Napriek tomu, kvietky ma potešia vždy.
K zamysleniu sa nad ekologickosťou kvetov ma priviedla moja veľlmi dobrá priateľka. Raz, keď som k nej šla na návštevu, som si uvedomila, že práve v ten deň má meniny. Tak som jej cestou kúpila kvietky pre radosť. Jej prvou reakciou bolo: “ To sú z obchodu? To nie je ekologické…“ Hneď potom sa zamyslela a poďakovala, ale bolo vymaľované. Snažila som sa brániť argumentom, že zatiaľ jediné, čo mi na záhrade kvitne je pažitka, na čo mi povedala, že z takej pažitkovej kytice by mala veľkú radosť…
A tak mi začala myšlienka týkajúca sa kvetov z lokálnych zdrojov vŕtať v hlave.
V poslednom čase som postrehla, že u nás vznikajú malé rodinné farmy venujúce sa pestovaniu a predaju sezónnych kvetov. Úžasná alternatíva k dovážaným kvetom, bohužiaľ, cenovo sa nemôžu rovnať kvetom z obchodných reťazcov.
Odkedy žijem na dedine a bývam v dome, obkolesená lúkou a aj vlastnou záhradkou, zamilovala som sa do kytíc, ktoré vytvorím z toho, čo vo svojom okolí nájdem. Sú to nádherné, voňavé a farebné kytice. Zväčša zožnem úspech, čo ma veľmi teší, pretože okrem toho, že urobia radosť obdarovanému, sú ekologické a ani si neviete predstaviť, akú radosť robia mne, keď ich vytváram.
Okrem tradičných kvetov z kytíc, ako sú slnečnice, ruže, margarétky, tulipány či narcisy, rada využívam aj všetko ostatné, čo mi príroda ponúka. Napríklad, divé maky, ďatelinu, skorocel, klinčeky, zvončeky, paharmanček,… Dokonca využívam aj bylinky, ako mäta, rebríček, echinacea, šalvia, majorán, rozmarín, slez a ďalšie.
A tu je malá ukážka:
