Približne od mojich dvadsiatich troch rokov som túžila po dieťati. Nebolo to pre mňa nijak prioritné, dôležitejšie bolo moje štúdium, ale vedela som, že deti chcem a chcem ich aspoň päť.
V tom čase som ešte nemala ani stabilný a dlhotrvajúci vzťah (hoci som už chodila s mojím manželom Miškom), takže všetky tie pocity boli len platonické.
Roky ubiehali a v septembri 2014 sme sa s Miškom vzali a v novembri 2015 sa narodila Hanka. Bola som v siedmom nebi, motivovaná, plná materinskej lásky a sily a naozaj som si to celé užívala.
V tom čase som tvrdila, že ja kľudne môžem mať desať detí.
A tak ani nie po roku som Miška nahovárala na druhé bábätko. On sa trošku bránil, ale nebolo tažké ho presvedčiť. A tak v lete 2017 sa narodil Ernest. Bolo to krásne, ale čoskoro som bola na dne.
Na dne fyzicky a aj psychicky.
Keby som vtedy vedela, čo viem teraz… teda, čo to znamená mať dve deti krátko po sebe… ale k tomu sa ešte dostanem v ďalšom článku.
Vzhľadom k vyčerpanosti a náročnosti tohto obdobia sme s Miškom zhodnotili, že dve detičky sú viac ako dosť! A tak sme svoj život žili ako štvrčlenná rodinka až kým som naozaj so zdesením nezistila, že som tehotná.
A tak v lete 2021 prišiel na svet Matúško.
A dnes sme šťastná päťčlenná rodinka!
